Rozhovor s členkou kultu

Šesť žien, unavených či znechutených systémom dnešnej spoločnosti, uniká do rozpadajúcich sa chatiek bývalého pionierskeho tábora kdesi v lese, s nádejou v učenie N., ktoré ale žiadnym učením nie je. Ocitnú sa na mieste, od ktorého očakávajú zázrak – porozumenie zmyslu svojho života. Texty balansujú na krehkej deliacej čiare klišé, skutočných obáv a hlbokých právd, ktorým sa ľudia vysmievajú, hoci by ich najradšej sami žili. Diváci a diváčky nebudú svedkami konfrontácie postáv a rozohrávania umne vypointovaných dialógov. Solitérne bytie je tragickejšie, keď sa odohráva v skupine. Súčasťou inscenácie bude recyklácia – nie preto, že by sa chcela nevyhnutne viesť na módnej vlne, ktorá navyše prestáva byť vlnou, keďže sa stáva nevyhnutnosťou. Recyklácia starých ošúchaných myšlienok (kostýmov, scény, hudby) vo svete, kde sa všetko mení rýchlosťou jedného kliknutia, je na chvíľu záchrana. Napríklad na feministický manifest je už trochu neskoro, ale prečo si isté veci občas nepripomenúť. Jedným z dôležitých aspektov inscenácie bude zachovanie rytmu jednotlivých výpovedí – tak ako v pôvodnom texte románu. Nie plynutie času, len rytmus. Cielená práca s tichom ale neznamená, že nebudú prítomné drobné excesy, keďže inšpirácia pochádza od N., bývalej svetovej rockovej hviezdy. Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Nadácia mesta Bratislavy.