Svetlonos

Čím urputnejšie hľadám svetlo v temnote, tým jasnejšie cítim, že to temno som ja sám. Hľadanie svetla, ktoré zmizlo alebo sa na chvíľu stratilo z nášho dohľadu je archetypálnym, multikultúrne zrozumiteľným obrazom. Postava Svetlonosa ožíva ako spojenie živého herca a bábky v rozprávkovej obrazovosti a v technologicky prepracovanom predvedení.

Tvorcovia poukazujú na protiklady: svetlo a tmu, strach a odvahu, pýtajú sa: „Kde sa končí svetlo a začína temnota? Kde sa končí strach a začína fascinácia?“ a odpovedajú, že predsa: „Tam, kde je tieň, musí byť aj svetlo.“ Strach, obavy a úzkosť sú silným motívom, keď človek rozpráva o detstve a o dieťati. Kým v detskom veku sú spojené s fantáziami, ktoré vzbudzuje tma, v dospelosti sa často nekončia – svetlo sa hľadá v temnote neistoty a obáv z budúcnosti. V performancii je použitá litovská ľudová pieseň Pôjdeme obaja spolu (Aisva mudu abudu) a ária Nádeje (Speranza) z opery C. Monteverdiho L´Orfeo.

Spolupráca na projekte: Andrej Novák (elektrotechnická spolupráca), Ondrej Uhrin (IT špecialista), Miroslav Petrík (RC modelárska supervízia), Peter Rehák (spolupráca na realizácii bábok), Marek Motloch (umelecko-zámočnícke práce), Ľuboš Horňák (stolárske práce), Peter Paulus (videotechnická spolupráca), Katarína Caková (fotografická a výtvarná konzultantka)

Priestoroví partneri: Záhrada – centrum nezávislej kultúry, Divadlo z Pasáže, Industra Brno a Ticho a spol.

Inscenácia vznikala počas rezidenčného umeleckého pobytu Divadla Pôtoň – Centrum umenia a kreativity.

Hlavný partner projektu: z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. S finančnou podporou International Visegrad Fund a Nadácie Tatra banky.